Portrét Doriana Graya je filozofický román írskeho spisovateľa Oscara Wilda, publikovaný v roku 1891 v knižnej forme. Bola to upravená a predĺžená verzia príbehu, ktorý bol rok predtým publikovaný v časopise. Tento príbeh v čase svojho vydania vyvolal isté pohoršenie v otázke morálneho cítenia doby na prelome 19. a 20. storočia.
Hlavným hrdinom knihy je Dorian Gray, ktorého krása fascinuje maliara Basila. Basil z Doriana spraví svoju múzu a pri maľovaní jedného z jeho portrétov mu predstaví svojho priateľa, lorda Henryho. Názory lorda Henryho sa Dorianovi stanú smerodajnými a pod jeho vplyvom ho posadne myšlienka o večnej mladosti a kráse. Vo svojej túžbe po týchto veciach Dorian nevedomky zapredá svoju dušu. Sám ostáva mladý a krásny a odraz jeho hriechov a starnutia sa zobrazuje na portréte namaľovanom Basilom.
„Vždy prichádzaš hrozne neskoro.“
„Darmo je, musím sa ísť pozrieť ako Sibyla hrá,“ zvolal, „aj keď iba na jedno dejstvo. Prahnem po nej, a keď si pomyslím, aká nádherná duša sa skrýva v tom jej malom bielom tele ako zo slonoviny, cítim až posvätnú úzkosť.“
„Budeš dnes večerať so mnou, Dorian, či nie?“
Pokrútil hlavou. „Dnes večer bude Imogenou,“ odvetil „a zajtra večer bude Júliou.“
„A kedy je Sibylou Vanovou?“
„Nikdy.“
„Gratulujem.“
Môj názor
Túto knihu som si vybrala predovšetkým kvôli jej autorovi. Keďže naposledy som čítala Drakulu od Brama Stokera, dostala som sa k jeho írskemu súčasníkovi Oscarovi Wildovi. Po ponorení sa do zaujímavého životného príbehu tohto umelca som sa chcela na vlastné oči presvedčiť o jeho často opisovanom talente a výnimočných rozprávačských schopnostiach. Chcela som hľadať odtlačok autorovej osobnosti, ktorý v Portréte Doriana Graya zanechal. Toto mi však neprinieslo žiadny osoh, keďže ako Wilde sám povedal, cieľom umenia je zatajiť umelca a zjaviť umenie.
Priznávam sa, po prečítaní tejto knihy som mala celkom zmiešané pocity. Na jednej strane ma samotný dej tohto príbehu nenadchol až natoľko, ako som očakávala. Na druhej strane mi boli hlavné postavy nesmierne sympatické. Hoci ich činy boli takmer vo všetkých prípadoch nesprávne a ich zmýšľanie väčšinou úplne absurdné, prinútili ma sa na nich pozerať blahosklonne s povzdychom ,,Bože odpusť im, lebo oni nevedia čo činia“.
Dej bol v prvej polovici príbehu pomerne pomalý a čo sa týka udalostí, odohralo sa tam veľmi málo. Napriek tomu sa mi táto časť páčila viac ako druhá polovica, ktorá bola dejovo pestrejšia. Bola jednoznačne viac akčná, čo určite mnohým čitateľom vyhovuje. Ja osobne mám veľmi rada osobnostný rozvoj postáv, vnútorné monológy a pseudo-filozofické dialógy. Vďaka tomu sa mi zdala prvá polovica príbehu lepšia. Z Doriana sa tu stávala osobnosť, ktorou bol v druhej časti knihy a mňa nesmierne bavilo pozorovať vplyv a čítať nekonečné názory lorda Henryho, ktorý ich rád prezentoval každému, kto ho bol ochotný počúvať. Spočiatku som ich vnímala ako zábavné, ale s postupujúcim dejom sa zmenili na šokujúce.
Lord Henry bol veľmi cynický človek s veľkou vášňou pre filozofovanie nielen o veciach, v ktorých sa vyzná, ale jednoznačne aj o tých, o ktorých nemá ani tušenie. Svoje subjektívne názory prezentuje ako všeobecné pravdy, čo samo o sebe značí nedostatok inteligencie a nadhľadu. Mnohé z nich sú nesprávne, často deformované jeho cynizmom a absolútnou neinformovanosťou o téme, ku ktorej sa vyjadruje. V tomto príbehu je mojou najobľúbenejšou postavou. V diele bol pre Doriana veľkým vzorom a predstavoval absurdný ,,hlas rozumu“. Počas celého čítania bol pre mňa zdrojom nesmiernej zábavy a na jeho názory a cynické poznámky som sa vždy veľmi tešila. Hoci často jeho postrehy neboli úplne správne, neraz nastavil zrkadlo ľudskej povahe či spoločnosti, čo z neho spravilo pre mňa jednu z najzaujímavejších postáv, aké som kedy v knihe stretla.
Dorian Gray bol pre mňa postavou, ktorú som súčasne neznášala, aj mala celkom rada. Hoci bol extrémne zahľadený sám do seba a všetky svoje zlé činy si dokázal majstrovsky odôvodniť bez štipky viny padajúcej na jeho hlavu, verím, že bol veľmi ovplyvniteľný. Pokiaľ by si našiel lepšie životné vzory, jeho osud by sa bol vyvíjal úplne inak.
Bolo pre mňa nesmierne fascinujúce sledovať absolútne sebecké postavy, nerozmýšľajúce nad vplyvom ich slov či skutkov na ľudí v ich okolí. Nemali predstavu o ničom, no názor mali na úplne všetko. Majstri sebaľútosti, ich najväčší talent bol hľadanie viny všade, len nie tam, kde naozaj je… v nich samotných.
Zhodnotenie
Portrét Doriana Graya hodnotím veľmi pozitívne. Po jeho prečítaní by som veľmi rada stretla Oscara Wilda. Chcela by som zistiť, či má niečo spoločné s niektorou z hlavných postáv aj on sám. Genialita tohto diela pre mňa nebola skrytá priamo v deji, ale v osobnostiach hrdinov. Ich bezcitnosť a častá ľahostajnosť bola zdrojom stáleho údivu a fascinácie. Mnohé situácií vo mne voči nim vyvolávali nenávisť, čo na druhej strane bolo často vyvažované ich zábavnou absurditou.
Túto klasiku by som rozhodne všetkým odporúčala. Verím, že v tomto diele si dokáže nájsť to svoje skoro každý, nech už obľubuje akýkoľvek žáner. Na necelých 300 stranách ma bolo schopné rozosmiať, rozhnevať, pohoršiť aj vydesiť. Ak ste boli niekedy v pokušení prečítať si túto knihu, smelo do toho. Slovami Oscara Wilda, ktoré ju aj charakterizujú: „Jediný spôsob ako sa pokušenia zbaviť, je poddať sa mu.“
Ďalšie informácie
VYDAVATEĽSTVO: Ikar
ORIGINÁLNY NÁZOV: The Picture of Dorian Gray
ROK VYDANIA: 2017
ŽÁNER: klasická literatúra
POČET STRÁN: 304
VÄZBA: pevná väzba
Túto knihu môžete nájsť v týchto e-shopoch. Aktuálnu cenu zistíte po stlačení príslušného tlačidla.
Tento titul môžete zakúpiť aj ako audioknihu v obchode Audiolibrix. Zatiaľ je však dostupný len v českom a anglickom jazyku. Aktuálnu cenu zistíte po stlačení tlačidla.
Be the first to comment