NIE, NIE, NIE, nebojte sa. Nejedná sa o žiadnu náboženskú literatúru, čo by názov knihy mohol evokovať. Práve naopak. Dej knihy napísal sám život, ktorý sa s hlavnou postavou nemaznal.
Opis knihy začnem v tomto prípade trochu netradične. Veľkú reklamu jej urobila samotná Adela Vinczeová. V jednom rozhovore prezradila, že do jej relácie Trochu inak chodieval istý pán, ktorý vždy sedával v prvom rade a nevynechal ani jedno predstavenie. Išlo o holohlavého, potetovaného a ako sa zvykne hovoriť nabúchaného chlapíka, z ktorého po čase začala mať strach. V dnešnej dobe prepadov, únosov či rôznych úchyliek sa nemožno čudovať.
Raz sa ho ale rozhodla osloviť. Vysvitlo, že nie je dôvod na strach. Jozef Kosnáč, jej verný fanúšik, ju len obdivuje ako moderátorku a rád sa zasmeje jej pohotovým vtipom. Po dlhšom rozhovore sa Adela rozhodla, že jeho príbeh, príbeh obyčajného človeka, stojí za to, aby si ho vypočulo viac ľudí. A tak sa z verného fanúšika z prvého radu stal zrazu hosť, ktorý mal možnosť ľuďom vyrozprávať svoj príbeh.
Kniha Ďakujem Bohu za pochopenie je z pera človeka, ktorému nie je čo závidieť. Aj keď, áno, každý si je strojcom svojho šťastia. Jozef Kosnáč bol obyčajný človek z robotníckej rodiny. Najmladší z troch súrodencov, vytúžený chlapec. Bol typický šibal a neposedník. Zbožňoval tanec, až tak, že sa z neho v mladosti stal sólista vo folklórnom súbore. Ale čo čert nechcel, jeho starým známym sa stal alkohol.
Začalo to zľahka, už v puberte. Víťazoslávne to dotiahol až tak ďaleko, že bol vo väzení. Nie raz, ak som dobre počítala, tak trikrát. Naposledy za vraždu človeka pod vplyvom alkoholu. Napísať o tom určite nebolo ľahké. Jeho závislosť bola taká silná, že protialkoholické liečenie absolvoval 10krát. Áno, čítate dobre. Bol proste nepoučiteľný. Bola z neho chodiaca troska. Bol tak prepitý, že nevládal ani chodiť. Niekoľkokrát ušiel hrobárovi z lopaty a sám sa čuduje, že je ešte živý. Ako sám hovorí, Boh s ním má asi ešte nejaké plány, a tak je stále tu.
Je to veľmi zaujímavý životný príbeh. Darmo sa vám snaží pomôcť vaše okolie, jediný, kto rozhodne o tom, či sa vyliečite, ste vy sám. Za všetko, čo sa mu v živote stalo, si môže sám, ale aj tak ho obdivujem. Dokázal sa nadobro zbaviť závislosti od alkoholu a vyrovnať s faktom, že jeho rukou vyhasol život jeho priateľa, manžela a otca dvoch dcér.
Alkohol mu zobral veľa. Medzi iným aj možnosť navždy sa rozlúčiť so svojimi rodičmi, pre ktorých bol sklamaním. Na pohreb otca nebol schopný ísť, ležal niekoľko dní prepitý vo svojom byte. Na matkin ho nepustili, sedel vo väzení za vraždu. Škoda, že ho nezažili dnes, ako šťastného 24 rokov abstinujúceho človeka.
Prostredníctvom knihy sa autor snaží jednak vypísať zo svojich tráum, ale čo je dôležitejšie, verí, že kniha bude záchranou pre všetkých, ktorí kráčajú v jeho stopách a ešte majú nádej na záchranu. Ako sám píše, ak kniha zachráni čo i len jeden život, malo jej napísanie zmysel.
Keď už to prišlo a toto všetko sme absolvovali sestrička nám pichla do pleca apomorfium (vyvoláva to vracanie) a potom sme si dali piva alebo poldecák tvrdého, podľa toho čo bolo. Keď sme to mali za sebou začala nám sestra merať tlak. Každý sme sedeli na posteli a pred sebou sme mali ako som už písal vedro, s vodou. No a čakali sme kedy to na nás príde. Začal jeden, za ním druhý a o chvíľu sme všetci piati mali hlavu vo vedre a kto mal čo vracať tak vracal, kto nie, tak ručal ako jeleň keď ho naťahovalo. Proste to bolo hrozné, na kolenách som prosil Pána Boha, že sa už fľašky nedotknem.
Miloval a milujem svojich rodičov a nikdy si nezaslúžili také správanie syna ako som bol ja. Keď si spomeniem ako otec po dvoch dcérach túžil po synovi a aký bol nesmierne šťastný, keď som sa narodil, vtedy ešte nevedel akú bolesť im prinesiem.
…Aby stihli ešte zachrániť, čo sa dá, skôr ako príde alkoholizmus. Je to smrteľná choroba. Tieto riadky sú zo života. Sú z môjho života, nie je to fikcia a ani science fiction. Je to bolesť a utrpenie. Preto neskúšajte nejaké hranice, pokiaľ sa dá až ísť. Lebo pre svoje klapky na očiach a svoje opojenie ani nepostrehnete, že ste nejaké hranice prekročili. A návrat, ak sa ho niekto dožije, býva veľmi ťažký.
Môj názor
Kniha je naozaj výborná. Číta sa ľahko a rýchlo. Je to také to sto stranové pohodové čítanie ku káve. Určite ju prečítate na jeden šup ako ja. Nebudete ju vedieť odložiť. Písal ju obyčajný človek, takže je písaná jednoducho a priamo, bez zbytočných zápletiek. Snaží sa čo najviac priblížiť svoj osud, bez príkras.
Knihe nie je veľmi čo vytknúť, veď kto by mal odvahu hodnotiť knihu podľa skutočného príbehu. Predsa len, jedno malé mínus by sa našlo. Vzhľadom k tomu, že kniha je písaná zo srdca a kladie sa dôraz na obsah, formálna stránka a pravopis šli bokom. Kniha obsahuje neskutočné množstvo gramatických chýb. Chýbajú čiarky, sem tam aj bodky, nájde sa aj veľa hrubíc.
Trochu mi to prekážalo, keďže kvôli absencii čiarok a bodiek som niekedy nevedela, či sa už veta skončila alebo pokračuje ďalej a musela som si ju prečítať viackrát. Spravila som si z toho ale zábavu. Zobrala som si pero a popri čítaní som chyby opravovala. Okrem zážitku z knihy som si precvičila aj mozgové bunky. Vyskúšajte.
Zhodnotenie
Po knihe Ďakujem Bohu za pochopenie určite stiahnite. Je to tenučká kniha, ktorá stojí drobné, ale dá vám do života naozaj veľa. Osud je vrtkavý, a aj z nebadaného občasného panáka sa môže vykľuť závislosť, ktorá vám doslova zničí život. Po knihe som siahla, aj keď alkohol nepijem, a aj napriek tomu týždeň po prečítaní som príbeh tejto knihy ešte nestrávila. Určite si ju prečítajte. Je to veľký varovný prst.
Ďalšie informácie
VYDAVATEĽSTVO: Jozef Kosnáč
ORIGINÁLNY NÁZOV: Ďakujem Bohu za pochopenie
ROK VYDANIA: 2019
ŽÁNER: autobiografia
POČET STRÁN: 104
VÄZBA: mäkká
Túto knihu môžete nájsť v týchto e-shopoch. Aktuálnu cenu zistíte po stlačení príslušného tlačidla
Be the first to comment