Lux perpetua alebo po slovensky Svetlo večné je tretí a zároveň posledný diel Husitskej trilógie z pera celosvetovo uznávaného spisovateľa Andrzeja Sapkowského. Predtým, ako sa pustíte do čítania tejto recenzie, vám najprv odporúčam prečítať si recenzie na prvú (Veža bláznov) a druhú knihu (Boží bojovníci). Ak ich máte prečítané, pokračujte v čítaní tohto článku.
V tretej časti sa opäť stretávame s Reinmarom z Bielawy, ktorý sa ocitol medzi dvomi mlynskými kameňmi. Musí si vybrať medzi vecou, za ktorú bojuje a láskou, ktorá ho poháňa vpred. Inkvizícia totiž zajala Reinmarovu milú a využíva ju, aby od Reinmara získala dôležité informácie o husitských plánoch.
Reinmar sa snaží jednať tak, aby neprezradil najdôležitejšie plány svojich priateľov, ale zároveň, aby svojim nepriateľom nedal dôvod ublížiť svojej milovanej Jutte. Netreba pripomínať, že toto balansovanie je veľmi náročné a Reinmara tak opäť čaká veľa situácií, v ktorých pôjde o život jemu a jeho priateľom.
Šarlej naňho uprel zrak. Napriek očakávaniu bol stále vážny.
„Myslím,“ odpovedal stále vážne, „na teba, priateľko. Totiž, keby nie teba, vybral by som sa z Prahy úplne opačným smerom. Konkrétne budínskou cestou, rovno do Uhorska, a ďalej do Konštantínopolu. Ale vyšlo to tak, že najprv treba pomôcť kamarátovi. Z ťažkostí, do akých sa kamarát tak hlúpo dostal. Lebo sa do nich dostal no nie?“
„Šarlej…“
„Dostal, alebo nie?“
„Dostal“
„Vhupol do sračiek? Do strašných a sakramentských sračiek?“
„Vhupol.
„Tak rozprávaj.“
Môj názor
Tak ako v oboch predchádzajúcich recenziách, aj v tejto začnem rozborom Reinmara. V prvej knihe som nad jeho konaním často len krútil hlavou. V druhej konal už uvážlivejšie, avšak tam mi vadil jeho prílišný zápal pre husitskú vec. V poslednej knihe som si však cestu k nemu našiel už úplne a rozumel jeho konaniu. Ako som napísal aj v recenzii na druhý diel, myslím, že Sapkowski mal tento charakterový vývoj v pláne a mne neostáva nič iné, len ho za takéto vykreslenie hlavného hrdinu pochváliť.
Svoj podiel na tom určite má aj skutočnosť, že celá kniha sa oveľa viac ako jej predchodcovia zameriava na Reynevana a ostatné dôležité postavy sú viac v úzadí. Pokiaľ ste si obľúbili Šarleja a Samsona, tak pravdepodobne budete kus sklamaní, pretože v Lux Perpetua majú priestoru o poznanie menej.
Na rozdiel od nich Sapkowski do diela pridal ďalšie postavy, niektoré viac, niektoré menej dôležité pre dej. Vznikol z tohto celkom solídny guláš rôznych mien, v ktorom, pokiaľ ste si jednotlivé postavy nezapisovali na papier, sa budete miestami strácať. Obvykle nemám problém pamätať si aj väčšie množstvo rôznych mien, ale vo Svetle večnom som s tým bojoval.
Ostala zachovaná aj druhá chyba tejto trilógie a to je hodné nadužívanie latinčiny, pričom v poznámkach na konci knihy nie sú preložené všetky latinské výrazy. Predpokladám však, že pokiaľ vás latinčina neodradila pri prvej ani druhej knihe, tak máte osvedčený spôsob ako sa s ňou vysporiadať aj v tejto záverečnej časti.
Na druhej strane, všetky prednosti prvých dvoch kníh sa nachádzajú aj v Lex perpetua. Či už sa jedná o skvele napísané postavy, brilantné dialógy alebo do detailov opísané historické udalosti. Niekedy som premýšľal nad tým, koľkými historickými prameňmi sa musel prehrabať pán Sapkwoski, aby tak dokonale poprepájal skutočné udalosti s jeho fiktívnym príbehom. Pokiaľ sa zaujímate o históriu, tak Svetlo večné oceníte o to viac.
Určite vás tiež zaujíma ako sa autor popasoval s celým rozuzlením príbehu. Musím povedať, že na konci knihy som bol z výsledku trochu sklamaný. Podobný pocit som zažil aj pri čítaní poslednej knihy zaklínačskej pentalógie. Mám pocit, že Sapkowskému písanie koncov veľmi nejde.
Zhodnotenie
Aj keď tón tejto recenzie sa možno nesie v kritickom duchu, rozhodne sa nejedná o zlú knihu. V recenzii som proste poukázal na veci, ktoré mi na knihe vadili. Akosi automaticky predpokladám, že čitatelia si prečítali obe predchádzajúce knihy, ako aj moje recenzie na ne, a podvedome tušia akou kvalitou bude kniha oplývať.
Ja som rozhodne čakal fantastické vyvrcholenie diela, ktoré nemôže skončiť inak ako 5 hviezdičkovým hodnotením. Knihu som čítal takmer bez prestávky vždy, keď mi to ostatné povinnosti dovoľovali a nevedel som sa od nej odtrhnúť. Často sa mi stávalo, že som si pomyslel, že po dočítaní kapitoly pôjdem spať, ale ona skončila tak, že mi to proste nedalo a pustil som sa do čítania ďalšej kapitoly.
Hodnotenie zráža záver, po ktorom som mal pocit, že som ostal trochu ochudobnený. To je však môj subjektívny pocit, a vy so zakončením Husitskej trilógie možno budete spokojný. Pokiaľ ste milovníkom historických alebo fantasy kníh, rozhodne po tejto trilógií siahnite. Ak ste čítali obe predchádzajúce časti, je prečítanie tejto knihy pre vás doslova nutnosť. Na záver mi teda ostáva už len konštatovať: Consummatum est.
Ďalšie informácie
VYDAVATEĽSTVO: Lindeni
ORIGINÁLNY NÁZOV: Lux perpetua
ROK VYDANIA: 2020
ŽÁNER: fantasy, historický
POČET STRÁN: 544
VÄZBA: pevná
Túto knihu môžete nájsť v týchto e-shopoch. Aktuálnu cenu zistíte po stlačení príslušného tlačidla.
Be the first to comment